23. 1. 2011

Relax

Už pred narodením našich dvojičiek sme sa s mužíkom dohodli, že ak chceme v zdraví a psychickej pohode prežiť, musíme si každý nájsť chvíľku času aj na seba. Aspoň hodinku v týždni proste vypadnúť a zregenerovať si myseľ. Alebo sa zaoberať niečím iným, ako len domácnosťou. A tak sa chodím najradšej zrelaxovať na plaváreň. Milujem ten pocit, keď sa ponorím do vody a všetko nechám na brehu. Vnímam len moje ruky a nohy, ktoré v pravidelnom tempe narušujú vodnú hladinu. Ďalším úžasným miestom na poriadny relax je telocvičňa vlniaca sa v rytme Zumby s perfektnou zumbainštruktorkou Marcelkou. A už len netrpezlivo čakám, kedy budem môcť vytiahnuť bicykel a prebehnúť sa aspoň okolo Rozálky. Nie vždy sa dostanem von, a tak aj doma mám učinné zbrane na vyčistenie hlavy - háčkovanie, pletenie, šitie a v neposlednom rade fotenie, ktorému by som sa chcela omnoho viac venovať. Nuž, ale času je málo :) a tak sa snažím postupne aspoň študovať jednotlivé funkcie na mojom Kaňóne :D. Však ja ho raz naplno ovládnem! A posledným úžasným miestom relaxu je naša kuchyňa - rada varím, pečiem , kuchtím a vymýšľam.....júj len keby nevznikali následky v podobe tuku uloženého kade-tade po tele ;o).
Myslím, že každý občas potrebuje trošku času len pre seba, zvlášť v dnešnej dobe, ktoré kladie extrémne nároky na každého z nás. Žijeme príliš rýchlo a častokrát prehliadneme to krásne okolo nás, zabúdame na vône, farby, chute. . . a tak zastavme sa trošku, aspoň na okamih a nadýchnime sa :).

P.S.a keď už nie je iná možnosť, aspoň si nalakujem nechty na nohách :-)

9. 1. 2011

Tri deti...


...mať tri detičky je niekedy veľmi ťažké. A obzvlášť dvojičky. Každý deň bojujem s tým, že mám len dve ruky a tri deti. Ísť len von je neuveriteľne komplikované, poobliekať deti, seba, zbaliť najpotrebnejšie veci a čakať na výťah, poväčšinou s dvomi plačúcimi deťmi a mokrým chrbtom. A sranda je, keď nejde výťah.....jeden bombón putuje do klokanky, druhého na ruky a treti fafrn cupitá za nami. Alebo večerné kúpanie - Kubko je vo vani vždy s jedným bračekom, kým toho jedného umyjem druhý sa zatiaľ priplazí, rozhádže všetko, čo má v kúpeľni na dosah a je spokojný. Potom príde narad druhý braček, ten prvý sa zatiaľ priplazí a dokončí , čo braček nestihol.....takže po okúpaní spracem všetok neporiadok, v zhone nakŕmim deti, ktoré sa samozrejme neuveriteľne zašpinia a uložím všetkých po večerníčku do postielok. Ale musím pochváliť manželíka, keď nie je v práci, tak usilovne pomáha so všetkým, čo treba. Len dni , keď je v robote je to komplikovanejšie. No a je tu aj každodenné prekonávanie prekážok - nezmestíme sa všade, nemôžem chodiť na cvičenia s deťmi, na plaváreň, dlhší výlet si momentálne neviem predstaviť, rada by som šla do Billy - neprejdeme ani len do vnútra obchodu.....takisto rôzne malé obchodíky sú pre mňa vzdialené, skoro každý má schody do vnútra, a nechcem nechávať kočík vonku pred obchodom, aj keď niekedy musím, potom len šup-šup rýchlo vbehnúť do obchodu, vziať potrebné, zaplatiť a rýchlo odísť. Ísť kamoškám na návštevu je tiež fuška, aj keď idem veľmi rada. Ale naši drobci sú neuveriteľne zlatučkí a dobrí, aj Kubko odkedy je v škôlke, tak má omnoho lepšie obdobie. Verím, že časom sa všetko bude len a len zlepšovať, aj keď komplikované to bude vždy. Hlavne však, že sme zdraví a ostatné sa už nejako utrasie ;o).


...a tu je zdokumentované ráno po prvej spoločnej noci, keď už všetky detičky spia v jednej izbičke a nie u nás v spálni. Zvládajú to super moji chaloši :).